reklama

Vyvraždiť 1,5 milióna ľudí, byť usvedčený a zostať bez trestu?!? Dá sa to!

„Zabitie jedného človeka je vražda, usmrtenie viacerých ľudí - tragédia a vyhladenie miliónov - štatistika. Cynické konštatovanie ... žiaľ pravdivé.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Napríklad osmanskej vláde stačilo na vyhladenie 1 500 000 Arménov veľmi málo. Dobrý plán, stratégia, silný žalúdok a žiadne svedomie. Všetko mali.

Svet si dnes pripomína túto tragickú udalosť. Ankara napriek všetkým faktom a dôkazom tradične protestuje.

Poprava počas deportácie
Poprava počas deportácie 

Písal sa rok 1915 a mladoturecká vláda Osmanskej ríše doťahovala posledné detaily plánu vyvraždenia celého národa. V kuloároch a na straníckych kongresoch ho volali „konečné vyriešenie arménskej otázky“. Cieľom bolo zbaviť sa národa, ktorý, na rozdiel od Turkov, stáročia (od 9. storočia p.n.l.) obýval dané územie a vôľou osudu sa stal „cudzincom“ vo vlastnej domovine. Arméni, rovnako ako Gréci a ďalšie kresťanské národy, sa stali občanmi tretej kategórie. Ich práva boli maximálne obmedzené. Slovo niekoľkých kresťanov pred jedným Turkom neznamenalo na súde vôbec nič. Dokonca aj tí, čo zastupovali arménsku menšinu v parlamente, boli len formálne trpení a nemali veľké slovo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Arméni znášali šikanu a vyvražďovanie ešte od čias sultána Abdula Hamida, ktorý vošiel do dejín s prívlastkom „krvavý“. Viac ako sto rokov platili za svoju kresťanskú identitu ťažkú daň. Zrazu však boli postavení pred najťažšiu skúšku – konvertovať na islam. Život by bol oveľa krajší, stačilo len splniť pár drobných formalít a mohli žiť slobodne... ako Turci. Lenže Arméni odmietli zradiť svoju vieru a zvolili si radšej smrť ako vzdanie sa Boha.

Obrázok blogu

A tak prišiel 24. apríl 1915. Všetky detaily plánu na vyhladenie Arménov boli hotové, vláda spustila prvú fázu. Zatkla a bezdôvodne popravila 2345 významných arménskych osobností v Istanbule (vtedajšie hlavné mesto) a vyše 250 arménskych intelektuálov a miestnych lídrov v iných tureckých mestách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Prečo začali nimi? Predstavovali totiž bezpečnostné riziko, mohli zorganizovať odpor proti pripravovanej genocíde a zmariť vyhladenie národa. Z rovnakého dôvodu boli odzbrojení a následne zabití všetci arménski vojaci slúžiaci v osmanskej armáde (Arméni žijúci v západnej časti Veľkého Arménska podmanenej Turkami sa stali osmanskými občanmi). Ešte predtým turecký minister vnútra Talaat paša vydal nariadenie, ktorým prinútil aj civilistov arménskeho pôvodu odovzdať všetky zbrane úradom.Mladí chlapci a muži boli povolaní na stavbu železnice a na ďalšie ťažké stavebné práce, počas ktorých boli postupne zlikvidovaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Lebky
Lebky (zdroj: Internet)

No a keď už národ (ženy, deti, starci) zostal bez svojich lídrov a mužov schopných postaviť sa na odpor, vláda spustila takzvané deportácie. V skutočnosti je deportácia veľmi slabé slovo. Príkaz osmanskej vlády znel jednoznačne – vyvraždiť všetkých Arménov žijúcich na území Osmanskej ríše.

Obrázok blogu

Prežiť deportácie prakticky nebolo možné, pretože znamenali hádzanie zo skál, pálenie zaživa, topenie v šírom mori, zahnanie do jaskýň a udusenie splodinami ohňa zapáleného pred vchodom alebo tradičnejšie stínanie hláv, vyrezávanie bábätiek z brúch tehotných žien a množstvo ďalších spôsobov vrážd. Hlavne, aby sa šetrili náboje, keďže krajina bola vo vojne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pocas deportacie
Pocas deportacie (zdroj: Internet)

Turci počítali s tým, že vojnu vyhrajú a nikto sa neopováži vyčítať víťaznej mocnosti „pár popráv“. Paradoxom a iróniou osudu je, že vojnu prehrali, a napriek tomu za vyhladenie jeden a pol milióna ľudí sa vo väzení neocitol jediný človek.

Dodnes väčšina vlád sveta s Ankarou radšej koketuje a pred zločinom proti ľudskosti (za ktorý sa genocída z právneho hľadiska považuje) radšej zatvára oči. Bývalý prezident najsilnejšieho štátu George Bush otvorene požiadal kongres, aby nedráždil Ankaru rezolúciou o genocíde, a argumentoval pritom ekonomickými a vojenskými záujmami. História, fakty, pravda, právo a spravodlivosť mali ustúpiť na bok. Ustúpili aj pri jeho nástupcovi Barackovi Obamovi, ktorý Bushovi jeho postoj ešte ako senátor vyčítal. Ako a kto môže potom žiadať ostatné pokrytecké vlády, aby sa aspoň tvárili, že smrť nevinných obetí ich aspoň trochu trápi?

Obrázok blogu

Aj vďaka tejto neprípustnej ľahostajnosti, vo svete i naďalej pokračujú vojny, vraždy, politické obchody, prenasledovanie kresťanov, ale aj vzostup extrémistických síl. Ľudia už čoraz menej veria „predajnému“ politickému establišmentu.

Obrázok blogu

V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité gesto Andreja Danka, Belu Bugára a Tibora Mikuša, ktorí dnes nemlčali, prišli spolu s arménskym veľvyslancom, jeho kolegami z iných ambasád a slovenskými Arménmi k pomníku venovanému obetiamarménskej genocídy a uctili si pamiatku nevinných.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Dnes už, žiaľ, na pozretie sa pravde do oči treba mať politickú guráž, čo všetci prítomní rozhodne mali, vrátane Františka Mikloška, ktorý navrhol znenie rezolúcie NR SR uznávajúcej a odsúdzujúcej spáchanie arménskej genocídy schválenej 30. novembra 2004.

Fotografie: NR SR, Vahe Hovhannesjan, Viliam Ovsepian, Vahram Chuguryan, Internet

Vahram Chuguryan

Vahram Chuguryan

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ešte ako študent diplomacie som túžil po spoznaní mediálnej a politickej kuchyne. Osud mi to doprial. Od roku 2000 sa venujemoblasti médií, medzinárodných vzťahov, energetiky a PR. Stretol som sa a pracoval so slovenskými i svetovými lídrami. Ako zahraničnopolitický redaktor STV som informoval o najsledovanejších udalostiách na svete (revolúcie, summity, voľby). Najviac ma prekvapilo zistenie, že nositelia veľkých zvučných mien nemusia byť aj osobnosťami, mnohí z nich majú malú chudobnú dušičku a labilnú chrbtovú kosť. Naopak, stretol som aj veľa bežných ľudí, ktorých obdivujem dodnes. Nikdy napríklad nezabudnem na guráž v očiach handlovských baníkov, ktorí sa na nič nehrali a napriek akútnemu riziku ďalšieho výbuchu, sfárali do podzemia hľadať svojich kamarátov. Presne podľa tohto kritéria vnímam všetkých ľudí, vrátane politikov. Z ľudského hľadiska mi nezáleží na tom, či je niekto modrý, červený alebo žltý, nie je dokonca podstatné, či je pravicový alebo ľavicový... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu