Stačí si predstaviť, čo sa stane, ak motor sa vypne v plnej rýchlosti na diaľnici, čoho dôsledkom bude okamžité vyradenie všetkých moderných bezpečnostných prvkov riadených elektronikou, vrátane ABS, ESP, posilňovača riadenia a asi aj airbagov.
Všetci poznáme situáciu, keď si ideme kúpiť niečo väčšie. Predajca vám nasľubuje aj nemožné a preto sľuby treba brať s rezervou. V zásade ale platí, že keď si kúpite lacný šmejdový výrobok na trhovisku, tak rátate s tým, že asi nebude najkvalitnejší. Keď ale zainvestujete do prémiovej značky automobilu, ktorá je známa svojou nadštandardnou kvalitou a spoľahlivosťou, tak určite nečakáte, že vás pre chybu výrobcu nechá na ceste s pokazeným motorom pri najazdených len 44 tis. kilometroch. O to horšie je zistenie, že výrobca aj dovozca o chybe, na rozdiel od naivných motoristov, veľmi dobre vedia a napriek tomu svojich zákazníkov volajú len selektívne (netuším podľa akého kľúča).
Následne zistíte, že v predĺženej záruke vám autorizovaný predajca Volvo z nepochopiteľných dôvodov nepoistil práve od výroby vadnú súčiastku, o čom vás pri predaji samozrejme neinformoval. Poisťovňa Car Garantie, ktorej importér z vašich peňazí zaplatil poistku, následne odmietne plnenie s odôvodnením, že síce poškodený motor poistený je, ale súčiastka s výrobnou vadou už nie.
Okrem záhady prečo predajca nepoistil súčiastku, ktorá zapríčinila poškodenie motora, je zaujímavá aj výhovorka poisťovne. Vy reklamujete následok (pokazený motor) a oni sa odvolávajú na príčinu (chybná súčiastka, ktorá to spôsobila), čo je dosť čudná praktika zbavovania sa zodpovednosti. V podstate takto by sa dali zamietnuť skoro všetky poistné udalosti, ktoré vždy spôsobí konkrétna príčina. Ak teda kameň na ceste spôsobí haváriu, poisťovňa nemusí zaplatiť škody, lebo kameň, ktorý haváriu zapríčinil nebol na rozdiel od auta poistený?
Teraz fakty.
Autorizovaný predajca vás pri kúpe auta presvedčí, že vozidlo podlieha štvorročnej záruke v plnom rozsahu (2 roky zo zákona + 2 roky predlžená záruka). Pritom samozrejme nespomenie, že prvé dva roky sú z hľadiska krytia škôd bonitnejšie, ako nasledujúce. Naopak, potvrdí, že záruku nad rámec zákonnej normy dáva Volvo a ak budete štyri roky chodiť do autorizovaného servisu a dodržiavať výrobcom stanovené intervaly kontrol, môžete pokojne spávať. Po troch rokoch sa však z ničoho nič počas jazdy pokazí motor a auto vás nechá uprostred cesty. Zapríčiní to súčiastka, ktorú vám výrobca predpísal vymeniť až pri dvojnásobku vami najazdených kilometrov (po 90 000 km). No a tu nastáva priestor, aby sa všetky zainteresované strany začali z problému vyzúvať a vy zisťujete ako mašinéria s „horúcim zemiakom“ funguje.
Havarijná poisťovňa vám oznámi, že takúto škodu nekryje, keďže nejde o haváriu, ale o poruchu.
Autorizovaný servis sa obráti na špecializovanú poisťovňu Car Garantie, tá plnenie tiež zamietne, lebo z nejakého záhadného dôvodu, autorizovaný predajca u nej nepoistil práve tu súčiastku, ktorá je chybná od výroby.
No a importér, ktorý o výrobnej chybe na vašom aute od začiatku dobre vie (a výmenu inkriminovanej súčiastky organizuje náhodne, podľa neznámeho kľúča), vám po troch týždňoch strávených bez funkčného auta veľkoryso navrhne 50 % zľavu na materiál. Ostatné náklady, vrátane práce si musíte zaplatiť sami.
Tak toto je nová tvár Volva, po tom ako túto značku kúpil čínsky investor? Naskytuje sa potom ďalšia zásadná otázka - koľko podobných chybných súčiastok vo Volvách ešte je. Prečo o nich spoločnosť neinformuje zákazníkov? Aby ušetrila trápnych 60 eur alebo je to preto, aby z ľudí vytiahla obrovské peniaze za opravu?
Vie o tomto probléme Car Garantie a preto odmieta poistiť chybné súčiastky? Riskujú potom tieto spoločností životy svojich klientov a ich rodín vedome pre kšefty?
Nechce sa mi veriť, že Volvo, niekedy špičková značka už nemá nič spoločné s povestnou severskou precíznosťou, spoľahlivosťou, bezpečnosťou, kvalitou a dôstojným jednaním so svojimi zákazníkmi. Ak je to ale tak, potom by nemala tomuto prístupu a šmejdovej kvalite kľúčových súčiastok prispôsobiť aj cenu vozidiel? Nemali by zatajovanie zásadných bezpečnostných rizík pred zákazníkmi riešiť príslušné úrady?